„Niekedy stačí jediný lúč slnka. Láskavé slovo. Pozdrav. Pohladenie. Úsmev. Tak málo treba na to, aby sme niekoho urobili šťastným.“ (Matka Tereza z Kalkaty )
Ruky - sú naším najväčším pokladom, nimi pomáhame aj vtedy, keď nič nemáme. Naši malí druháci sa na hodinách náboženskej výchovy spoločne zamýšľali nad tým, čo znamená „mať ruky pred druhého.“ Čo nimi dokážeme urobiť? Nakresliť obrázok pre druhého, písať, hrať sa s kamarátom, podeliť sa, pohladiť, chrániť, podať ruku, pripraviť darček, modliť sa za iných. Deti vymenovali veľa činností, pri ktorých využívajú svoje poklady. Dozvedeli sa, že deliť sa neznamená dať z toho, čo mám navyše, ale znamená to rozdeliť sa s tým, čo mám, t.j. aj s málom. Nakoniec si každý obkreslil svoju ruku a do prstov napísal, čo všetko zvládne urobiť pre iných.