Žiaci I. stupňa sa dnes autobusom odviezli do Žiliny, kde na nich čakalo Škaredé káčatko. Nechystali sa kŕmiť vodné vtáctvo, ich kroky smerovali do BÁBKOVÉHO DIVADLA v ŽILINE, kde ich čakali divadelní herci, pripravení predviesť svoje najnovšie divadelné predstavenie. Námet si požičali od Hansa Christiana Andersena. Na motívy jednej z jeho najznámejších rozprávok naštudovali divadielko s rovnakým názvom. Je to príbeh o zatúlanom vajíčku, z ktorého sa vyliahlo škaredé čudo. Nikto ho nechcel za kamaráta, mnohí sa mu smiali, odstrkovali ho, až sa napokon rozhodlo, že svoj rodný dvor opustí. Ako čas plynul, zo škaredého káčatka vyrástla labuť, ktorej všetci závideli jej krásu.
Táto rozprávka už nie je žiadne mláďatko. V tomto roku oslavuje svoje 180. narodeniny, pretože prvýkrát bola uverejnená v roku 1843. Náš svet sa odvtedy veľmi zmenil - ľudia vymysleli mnoho nových strojov a prístrojov, namiešali sa nové lieky, odvážni vzlietli do vesmíru, objavili sa nové hviezdy, zvíťazilo sa nad mnohými chorobami. No napriek veľkému pokroku sa nám nepodarilo odstrániť bezcitnosť, často nám chýba tolerancia, empatia, úcta a vzájomné pochopenie. Čo je toho príčinou? Je to práve to, čoho je medzi nami veľmi veľa, s čím sa denne stretávame, na čo narážame v rôznych situáciách, na rôznych miestach, v rôznom čase, čo kvitne aj vtedy, keď všetko iné hynie. Je to ľudská hlúposť. To je tá najodolnejšia burina v ľudských vzťahoch, ktorá vie prekvapiť, ublížiť, ponížiť a narobiť veľa zla. Aj na ňu však existuje liek, je úplne zadarmo a nosíme ho pri sebe všetci. Je to naša múdrosť, úsmev, vzájomné porozumenie a láska. Nuž verme, že tak, ako škaredé káčatko zatienilo všetkých neprajníkov, aj z nás sa stane osobnosť, ktorú budú ostatní rešpektovať. O tom bola aj dnešná rozprávka v bábkovom divadle. O zraňujúcej hlúposti, ktorá v súboji s rozumom nesmie nikdy zvíťaziť! A hoci je to rozprávka starenka, veselý smiech, rozžiarené oči detí a búrlivý potlesk na konci predstavenia jasne vypovedali o tom, že sa páčila všetkým zúčastneným v hľadisku. ĎAKUJEME!
Mgr. Viera Gabrielová
