Babka, babička, babinka či starká, dedo, dedko, deduško či starký. Okrem rodičov a súrodencov sú to naši najbližší, najmilší, najpozornejší, najláskavejší, najštedrejší, najmilujúcejší blízki príbuzní, bez ktorých by bol náš život pustejší, smutnejší...
Vždy majú pre nás čas, hrejivý úsmev, láskavé pohladenie a vo vrecku nejakú maškrtu. Vedia sa s nami hrať, trpezlivo počúvať naše ponosy, v ťažkých chvíľach potešiť a poradiť. Za všetko toto im patrí každý deň naša nekonečná vďaka nielen v októbri, ktorý je Mesiacom úcty k starším. Každý deň by sme sa mali okolo seba pozorne pozerať a svoju úctu k starším prejavovať úsmevom, pomocou, pozdravom, otvorením dverí, uvoľnením miesta v autobuse, či inými drobnosťami, ktoré nemusíme kupovať v obchode, ale môžeme ich nimi potešiť vďaka našim úprimným srdiečkam, šikovným rukám či čistým detským dušiam.
Predsa len je október mesiacom, kedy sa snažíme viac si všímať tých, ktorým čas nakreslil na tváre najkrajšie čiary ukrývajúce celý ich život.
Aj dve hodiny výtvarnej výchovy v 1.B sme dnes strávili aktivitami, ktoré nám starých rodičov pričarovali medzi nás. Kto je babka a dedko, to je všetkým jasné. Rozprávali sme sa, čo radi robia a za čo im môžeme byť vďační. A čo teda babky radi robia? Toto sme si dnes o nich rozprávali - varia všakovaké dobroty, ich opratá bielizeň vonia ako rozkvitnutá lúka, tešia sa pri práci v záhrade, spoločné hry s vnúčatami ich síce niekedy unavujú, ale aj rozveseľujú, šijú, štrikujú, háčkujú, aj prechádzky sú pre ne zdrojom dobrej nálady a keď ich už nôžky bolia, tak vo svojom kresielku listujú v časopisoch a knihách, alebo si pustia svoju obľúbenú televíznu alebo rozhlasovú reláciu. Ani dedkovia sa nedajú zahanbiť. Prechádzky, poľovačky, pátranie po hubách ukrytých v lese, ale aj futbal s vnúčatami patria k ich obľúbeným činnostiam. Okrem toho sa starajú o pole, lesy, kosia trávnik, opatrujú zvieratká, no zaujímajú sa aj o to, čo sa vo svete deje, čo je tam nové.
Na dnešnej výtvarnej výchove pracovali naše jazýčky, a zároveň šikovnými prštekmi sme vystrihli a vyzdobili záložku do knihy, z ktorej sa na nás pozerali usmiate tváre babky, alebo dedka. No a napokon to bol veľký portrét jedného z našich starých rodičov. Tento portrét sme najskôr vymaľovali, nalepili sme ho na špajdľu a zahrali sme si niekoľko krátkych scénok. Starí rodičia sa akože stretli a pustili sa do vzájomného rozhovoru. Štebotali o vnúčatách, boľavých nohách, dovolenke, rodinnej oslave, seriáloch, nových receptoch... Boli to rozhovory plné smiechu, zábavy, ale aj najrozmanitejších poučných tém.
Napokon sme si pozreli rozprávku Ako dedko repku zasadil, repka narástla a bez babky, vnučky, psíka, mačky a milej myšičky by si s ňou sám neporadil.
Keď pani učiteľka povedala, že si máme uložiť veci do tašiek, vyjavene sme na ňu pozerali a nevedeli sme, či to myslí vážne, alebo iba žartuje. Hoci bol piatok, koniec týždňa a my sme sa mali tešiť na dva voľné dni víkendu, mnohým sa veru domov ísť nechcelo. Radi by sme boli ostali v škole aj dlhšie. Ale nevadí. V pondelok istotne prídeme s radosťou do školy opäť a pani učiteľka sľúbila, že scénky s bábkami na špajdli budeme určite ešte niekedy v škole hrať.
A ešte niečo - BABI, DEDKO, STARKÁ, STARKÝ MÁME VÁS RADI!
Mgr. Viera Gabrielová
