Viete, že Slovensko je domovom najšikovnejšieho akrobata vo vtáčej ríši - murárika červenokrídleho? Počuli ste, že potápka chochlatá tancuje so svojím partnerom synchronizovane ako akvabela? Na hodine biológie si dnes naši žiaci pripomenuli rozmanitosť a jedinečnosť vtáčích druhov Slovenska. Pracovali v skupinách, na tabletoch najskôr vypracovali interaktívny kvíz, ktorý im priniesol množstvo nových poznatkov. Potom sa pustili do kreatívneho projektu. Z papiera vyrobili obľúbenú skladačku nebo-peklo, na ktorú nakreslili štyri rôzne druhy vtákov – napríklad červienku, bociana, dudka či orla. Dovnútra skladačky o nich s nadšením zapisovali zistené zaujímavosti. Vytvorené skladačky poslúžia nielen na hranie, ale aj na šírenie poznatkov medzi spolužiakmi. Prvý apríl sa tak stal dňom zábavy, vzdelávania a spojenia s prírodou – skutočný Deň vtákov!

Tento rok získal v našej škole marec, známy ako mesiac knihy, ešte hlbší význam. Piataci a šiestaci mali za úlohu vytvoriť knihu pre svojho najlepšieho kamaráta, siedmaci a ôsmaci opisovali nezabudnuteľný zážitok zo svojej triedy. Deti priniesli i obľúbené knihy z detstva. Tento projekt ich motivoval nielen k tvorivej práci, ale aj k zamysleniu nad hodnotou priateľstva a kolektívu. Knihy, ktoré žiaci vytvorili, boli plné krásnych myšlienok. Naša knižná tvorba vyvolala v triedach úsmevy. Mesiac knihy nás naučil, že kniha vytvorená s láskou, má neuveriteľnú silu. Či už je veľká alebo malá, dokáže potešiť a zanechať nezmazateľnú stopu v našich životoch. Práve knihy, ktoré vznikajú zo srdca, majú moc zmeniť svet.

Čítanie nielenže rozširuje naše obzory, ale aj podporuje našu kreativitu, fantáziu a schopnosť porozumieť rôznym pohľadom na svet. Tradičný Eliáškov čitateľský maratón tento rok otvorila pani zástupkyňa Mgr. Ivana Valientíková, ktorá prečítala pútavú ukážku z detskej literárnej tvorby pre žiakov z 3. a 4. ročníka. Spoločne s pani učiteľkami sa každý žiak zapojil do čítania krátkym textom a podpísal sa v sprievode rozprávkového maskota na čitateľskú listinu. Porozprávali sme si o prvých napísaných detských knihách a knihách, ktoré v rodinnej knižnici patria medzi ich najobľúbenejšie. Nechýbala ani reprodukcia textu hravou formou v sprievode rozprávkových postavičiek...Veríme, že každý čitateľ si našiel niečo, čo ho počas maratónu nadchlo a obohatilo. Ďakujeme za nadšenie a účasť, tešíme sa na čitateľský zážitok aj v budúcom školskom roku.

Dnes sme nášmu športovo-streleckému krúžku dodali nový náboj. Namiesto tradičných vzduchoviek sme siahli po džberovke a kužeľoch, ktoré nahradili klasické terče. A verte, že to bola skutočná vodná bitka!

Deti boli z tohto nečakaného zážitku nadšené. Pri manipulácii s džberovkou predviedli obdivuhodnú presnosť a zručnosť, ktorá by sa dala prirovnať k profesionálnym výkonom. Namiesto tichého štrngania vzduchoviek sa priestorom rozliehalo špliechanie a výbuchy smiechu. Každý sa snažil zasiahnuť kužeľ vodným prúdom, čo sa ukázalo byť oveľa náročnejšie, ako sa na prvý pohľad zdalo. Voda lietala všade okolo, no nikto si na to nesťažoval. A čo je najdôležitejšie, všetci sme sa zhodli, že džberovka je nielen skvelým nástrojom na precvičovanie presnosti, ale aj dokonalou zábavou.

Marec - mesiac knihy sa v našich oddeleniach niesol v téme známych slovenských rozprávok. Tento výnimočný mesiac sme zavŕšili aktivitou Rozprávková šifra. Žiaci tretích a štvrtých ročníkov spoločnými silami rozlúštili heslo pomocou nápovedy na vybraných rozprávkových bytostiach. Pre žiakov to však nebolo ľahké aj napriek tomu, že rozprávky dobre poznali. Predsa len vlk sa nenachádza iba v Červenej čiapočke či v rozprávke O troch prasiatkach. Žiaci si poriadne potrápili hlávky, aby sa im podarilo šifru rozlúštiť. Ako prvým sa to podarilo žiakom zo siedmeho oddelenia. Za vytrvalosť a spoluprácu pani vychovávateľka odmenila všetky deti, ktoré sa aktivity zúčastnili.

Aké by to bolo na jeden deň vykročiť zo svojho života, z každodenných školských aj pracovných povinností a vyskúšať si na vlastnej koži profesiu niekoho iného? Napríklad učiteľský chlebík... Symbolicky v deň sviatku všetkých pedagógov naši deviataci s radosťou využili ponuku, aby zažili jeden deň z pohľadu vyučujúcich. Svoju úlohu vôbec nebrali na ľahkú váhu – zodpovedne sa vopred pripravovali, tvorili pomôcky, konzultovali a s plnou vážnosťou odučili „svoje“ hodiny od prvého až po deviaty ročník. Prevzali na seba aj zodpovednosť za opravovanie písomiek, dozor na chodbách, presun do odborných učební či haly. A ich pocity na konci dňa? Unavení z ustavičného pohybu, neposedných žiakov, odvrávania či nepočúvania argumentov. Spokojní s novou skúsenosťou, s pocitom rešpektu od mladších kamarátov, radosťou, keď žiaci porozumeli ich výkladu a dali im pozitívnu spätnú väzbu.